|
BOŽIE SLOVO STÁLE AKTUÁLNE
Hovorí sa, že človeka spoznáme, až keď s ním zjeme za vrece soli. A aj tak sa môže stať, že ešte po rokoch spolužitia alebo poznania nás prekvapí svojím nečakaným postojom.
O koľko tajomnejšou bytosťou je pre nás Boh. Ako hlboko a neustále nás môže prekvapovať svojím Slovom. Trpezlivo a každý deň sa musíme cvičiť v počúvaní Božieho Slova, aby sme jeho hlas rozoznali v množstve iných, ktoré ho prekrikujú. Jeden autor meditácií nad evanjeliom sv. Jána hovorí: „Navykli sme si na evanjelium. Všetko z neho nám je známe. Hoci nám má sprostredkovať to najvyššie a najhlbšie o živote a o Bohu, zachytávame len časť a celok nás nezaujíma. Pravý zmysel slov nám uniká, a preto z nich nemôžme žiť. Ako povrchne tlmočíme Ježišove myšlienky! Opakujeme naučené zvraty. Premieňame hlboký zmysel tajomstiev viery na zbožné frázy, tisíckrát opakované, bez sily a presvedčivosti. Kto sám nehľadá vážne a s úprimným záujmom to, čo Ježiš chce povedať jemu osobne, ako o tom bude rozprávať iným?“
Boha nikdy celkom nespoznáme. Ani vo večnosti, keď ho budeme vidieť priamo z tváre do tváre. Bude to „koniec bez konca“, ako hovorí sv. Augustín. „Lebo nebudú mať konca stále vzrušujúcejšie prekvapenia z dialógu s Bohom. On vždy ostane vyšším ako naše chápanie a spoznávanie Jeho sa pre nás nikdy neskončí, nech by sa akokoľvek stupňovalo.“
My si veľmi dobre uvedomujeme, aké sú pre nás Božie tajomstvá nepreniknuteľné a naše schopnosti poznávania Boha obmedzené. Preto ostávame v akejsi úctyhodnej vzdialenosti. Chybou však je, že táto vzdialenosť je častokrát len maskou ľahostajnosti, lenivosti a nezáujmu.
Otvorme Božie Slovo a zoberme ho vážne. Ako Slovo, ktoré je živé a aktuálne. Prosme Ducha Svätého, aby k nám cez Slovo prehovoril. Aby sme netápali a nepadali vysilením, keď takú posilu máme na dosah ruky.
„Boha hľadáme, aby sme Ho našli. A nachádzame Ho, aby sme Ho ďalej hľadali.“
sv. Augustín
|
